ATRAKCIE - CHATA SÁRA

Prejsť na obsah

HRAD NIEDZICA

Hrad Niedzica, nazývaný aj Dunajec, bol centrom dunajeckého panstva. Horný hrad postavil v prvej štvrtine 14. st. Kakaš Berzeviči. Od r. 1325 bol v rukách jeho synov Jána a Rikolfa, od r. 1330 v rukách Drugetovcov, v 15 st. Schwarzovcov - Berzeviciovcov, neskôr Zápoľských (od r.1470), Laských (od r. 1528) a nakoniec od r. 1589 Horvátovcov - Paločayovcov. V rokoch 1683 - 1731 sa ocitol v zálohu Joanellicha de Toluano, neskôr sa vrátil Paločayovcom a napokon od r. 1943 ho vlastnili jeho posledný majitelia Salamonovci.
Na začiatku 16. st. bol postavený stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi. Už v 14.st. existovala na hrade gotická kaplnka, ktorá neskôr podľahla zničeniu. Na jej mieste na podlaží bašty dolného hradu zriadili novú kaplnku sv. Andreja.
Hrad Niedzica Počas stáročí bol hrad pevnosťou i sídlom uhorských rodov. Iba počas krátkeho obdobia sa dostal do rúk poľskej rodiny Laských. V r. 1858 hrad prechádza do rúk Salamonovcov, ktorí uskutočnili renováciu hradu. Zriadili tu tiež väzenie a mučiareň. V r. 1920 sa hrad ocitol na území Poľska, hoci naďalej zostal vo vlastníctve maďarskej rodiny.
Hrad Dunajec je jedným z najzachovalejších hradov v Európe. Postavený bol na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou Dunajca (566 m.n.m.). v súčasnosti sa odzrkadľuje vo vodách Czorstynskej priehrady. K hradu vedie umelo nasypaný pojazd. Vchádza sa doň starou bránou, nad ktorou sa nachádza erb Horváthovcov i dátum ukončenia prestavby hradu - rok 1601. Hrad sa vyznačuje malebným položením a pekným výhľadom na dolinu Dunajca ( nad ňou sa týčia ruiny hradu Czorstyn) a v súčasnosti i na priehradu. Turistov k návšteve hradu láka tiež legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca. Dňa 31. júla 1946 tu našli olovenú rúrku, obsahujúcu remienky so záhadnými uzlíkmi, ktoré pripomínali uzlíkové písmo Inkov (quipu). Údajne sa jednalo o testament Inkov. Od r. 1949 sa o hrad stará Spolok historikov umenia, ktorý tu zriadil tvorivú dielňu a spišské múzeum. Od r. 1948 sa na hrade realizujú systematické renovačné i konzervátorské práce, spojené s čiastočnou obnovou. Hrad, ktorý sa zachoval v dobrom stave, sa stal miestom nakrúcania niekoľkých filmov.
Na hrade sa možno ubytovať. Je tu kaviareň v pivnici i reštaurácia v hradnej jedálni. Pred hradom sa nachádza drevenou strieškou zabezpečený peň tzv. dubu Paločayovcov, ktorý má obvod 6 metrov.
Neďaleko hradu sa nachádza unikátna sýpka z 19. st. Je to drevený objekt na podmurovke. Konštrukcia stien je zrubová a strecha je pokrytá šindľom. V budúcnosti tu bude umiestnená etnografická expozícia.

KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR

Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka, sú prvé, po vojne obnovené kúpele na Slovensku. Ich história siaha do prvej polovice 19. storočia, kedy ako prvý začal liečivé účinky tunajšej vody využívať miestny mlynár, ktorý pre záujemcov pripravoval teplé vaňové kúpele vo svojej stodole. Svojim klientom ponúkaju: ozdravné procedúry naordinované  lekármi priamo v kúpeľoch a vykonávané pod dozorom školeného personálu, stravovanie v štýlovej reštaurácii, kongresové služby i množstvo kvalitných doplnkových služieb. Najväčším bohatstvom a základným kameňom ozdravnej starostlivosti  je jedinečná prírodná liečivá minerálna voda Smerdžonka, ktorá je vďaka svojmu zloženiu, bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na ozdravovanie kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb, či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva.

ČERVENÝ KLÁŠTOR

Vyhľadávaná obec Červený Kláštor leží na pravom brehu Dunajca, pri ústí potoka Lipničanka. Z obce je prekrásny výhľad na panorámu Pienin a ich najväčšiu dominantu Tri Koruny. Otvorením pešej lávky ponad rieku Dunajec sa stal Červený Kláštor vstupnou bránou do slovenských ako aj poľských Pienin a oboch národných parkov.

ZAMAGURIE

Zamagurie je najsevernejšia časť Spiša. Navonok drsný a nehostinný kraj oplýva jedinečnou ľudovou architektúrou, historickými pamiatkami i prírodnými krásami. Architektonickú perlu okolia Červený Kláštor - založili v 14. storočí kartuziáni. V 18. storočí kláštor obývali kamalduli s bájnym letcom a botanikom Cypriánom. Symbolom Zamaguria sú Pieniny s majestátnymi Troma korunami. Strmé bralá Pienin obmýva pohraničná rieka Dunajec, ktorá si svojím dravým prúdom vyhĺbila prekrásny kaňon. Prepravu tovaru a osôb po Dunajci datujú poľské pramene už do 13. storočia, našou najstaršou správou je latinský záznam z roku 1708. Živou spomienkou na prepravu dreva a tovaru po Dunajci a Wisle k Baltskému moru je pltnícky klobúk, na ktorom pribudla pltníkovi za každú plavbu jedna morská mušľa. Pltníctvo ako turistická atrakcia prekvitá najmä od polovice 19. storočia. Združenie Pltníctvo Dunajec Vám ponúka jedinečnú atrakciu v Európe - splav Dunajca na drevených pltiach v nádhemej prírodnej scenérii Pieninského národného parku. Trasa v dĺžke 9 km vedie z Červeného Kláštora do obceLesnica. Splav trvá 70-90 minút. Na spestrenie programu je možné na základe objednávky zabezpečiť: goralskú muziku, posedenie pri ohni spojené s opekaním barana alebo varením guláša. Pltnícka sezóna sa začína 15. apríla a končí 31. októbra, denne od 8,00 do 18,00 hod.

STIAVNICA

Stiavnica je prihranicné kúpelné mesto susediace so Slovenskom. Vzhľadom na svoju špecifickú mikroklímu a prítomnosť minerálnych prameňov sa mesto špecializuje na liečbu ochorení dýchacích ciest, tráviaceho a močového, ako aj pohybového ústrojenstva.
Kúpele okrem iného ponúkajú procedúry v inhalatóriu, ktoré je vybavené unikátnymi vzduchovými komorami urcenými na liečbu pľúcnych ochorení a solankovými komorami, v ktorých prebiehajú inhalácie účinné v liečbe bronchiálnej astmy. Stiavnica kladie velký dôraz na rozvoj športu, cestovného ruchu a rekreácie, rovnako organizovanej, ako aj individuálnej. Poskytuje vynikajúcu turistickú základňu schopnú prijať niekolko tisíc návstevníkov, ktorým poskytuje ubytovanie v izbách s rôznym standardom, od apartmánov v hoteloch, penziónoch, izbách v kúpelných domoch, vilách a rekreacných domoch, po ubytovanie na súkromí, v turistických ubytovniach a kempingoch. Ponúka aj mnohé moznosti na aktívne trávenie volného času. Hory porastené lesmi s bohatou flórou a faunou sem kazdorocne prilákajú priaznivcov pešej turistiky.
Početné turistické trasy vedú na najvyššie vrcholy horských masívov Pieniny a Gorce a do prírodných rezervácií Wawoz Homole, Wysokie Skalki a do jeden z najkrajších rezervácií Bielej vody, bohatej na malebné skaly a skalné prahy, tvoriace tiesnavy a vodopády. Chodníky sú prispôsobené fyzickým schopnostiam priemerného uzívateľa. V samotnom centre Szczawnice sa môzete previest štvormiestnou sedackovou lanovkou na štít Palenica, odkial sa môzete pokochať výhladom na nádhernú panorámu Tatier, Pienin, Beskidu Sadeckého a celej Szczawnice. Vedla na Szafranovke susediacej s Palenicou bola postavená bobová dráha zaujímavá pre deti aj dospelých. Turisti, ktorí dávajú prednosť rýchlejsím spôsobom pohybu po okolí sa potesia početným cyklotrasám a chodníkom na jazdu na koni s rôznym stupnom nárocnosti. Na mieste v pozičovni športových potrieb si môzete pozicať horský bicykel a v zrebcinci si vybrat z bohatej ponuky podujatí organizovaných na konoch. Milovníci vodných sportov si môzu vdaka vratkému prúdu Dunajca vyskúsat svoje zručnosti, pozičaním kajaku a zdolávaním slalomovej trate vedúcej pozdlž trasy splavu Dunajca. V horských riekach a bystrinách si priaznivci rybačiek nájdu vela miest, na ktoré sa budú chciet vrátiť. Rieka Dunajec a jej prítoky sú najväcsím a najoblúbenejsím miestom rybolovu na musku v Polsku a predovsetkým oblastou s výskytom pstruha potocného, lipna a hlavátky. Rozmanité loviská, nádherné scenérie a cisté horské rieky svojím sarmom pritiahnu vsetkých milovníkov rybárcenia. Pobyt v Szczawnici je tiez skvelá prílezitosť spoznať čaro Pieninského národného parku, navstívit blízke hrady Czorsztyn a Niedzica, plavit sa lodou po Czorsztynskom jazere a zazit jednu z najmalebnejsích turistických atrakcií Pienin, splav Dunajca na pltiach na úseku s dlzkou 18 km, ktorý každorocne absolvuje zhruba 250 000 ludí. Szczawnica je zaujímavá aj v zime. S prvým snehom sa premiena na centrum zimných športov. Na teréne mesta - v centre, Jaworkách a pod Durbaszkou - sa nachádzajú lyziarske vleky a zjazdovky pre zaciatocníkov, ako aj pokrocilých lyziarov. Skúsenejsí lyziari sa potesia umelo zasnezovanej zjazdovke na svahoch Palenice, ktorá získala homologáciu FIS, a usporadúvajú sa na nej závody v alpskom lyzovaní. Moznosť plne si vychutnať lyzovanie, aj pre fanúsikov rekreacného jazdenia, poskytne sprevádzkovaná osvetlená zjazdovka s dlzkou 1800 m - Palenica II. Na nadšencov snowboardingu tu v hornej casti svahu caká rampa na halfpipe, ktorá do Szczawnice pritahuje coraz väcsí pocet priaznivcov snowboardingu. V Szczawnici sa nachádza viacero požičovní lyžiarskeho a snowboardového vybavenia. Na zjazdovkách ponúkajú svoje sluzby kvalifikovaní lyziarski instruktori. Bohatstvo horskej krajiny a kúzlo kúpelnej architektúry z devätnásteho storocia v kombinácii so sirokými moznostami aktívneho odpocinku priláka kazdý rok coraz väcsiu skupinu milovníkov prírody a prírodných krás tunajsieho okolia.

ĽUBOVNIANSKY HRAD

Ľubovniansky hrad je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa.
Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica, ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva. Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov  ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. V roku 1412 sa spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. V roku 1768 tu bol väznený Móric Beňovský. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J. F. Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum, ktorý nakrátko ustal po roku 1989, ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava. V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni.
Otváracie hodiny hradu:
máj – september: 9.00 – 18.00, denne;
október: 10.00 – 15.00, denne
november-apríl: 10.00 – 15.00, Ut – Ne.
V areáli hradu rastie mohutná lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, výškou 25 m a odhadovaným vekom 350 – 400 rokov. Okolo prístupovej cesty na hrad rastie skupina chránených stromov – Pagaštanová aleja, ktorú tvorí 23 stromov pagaštana konského s priemerným obvodom kmeňa 198 cm.
SKANZEN
Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti. Skanzen je otvorený: máj – september: 9.00 – 18.00, denne a október: 10.00 – 15.00, denne. Viac info na Múzeum a hrad Ľubovňa. Od 30.07. do 30.09.2005 boli na hrade vystavené repliky poľských korunovačných klenotov, ktoré tu boli v rokoch 1655 až 1661 uschované počas švédsko-poľskej vojny (originály boli roztavené Prusmi na začiatku 19. storočia).
http://www.hradlubovna.sk/sk/home-sk/

NESTVILE PARK

Objavte čaro jedného z najkrajších kútov severného Slovenska, údolia Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Levočskej vrchoviny, kde v roku 2012 vyrástla expozícia liehovarníctva a tradičných ľudových remesiel – Nestville Park. Nachádza sa len 5 km západne od Starej Ľubovne, v bývalom najmenšom meste Uhorska, v dedinke Hniezdne. Názov Nestville Park vznikol spojením slov NEST a VILLE, pričom, „NEST“ znamená hniezdo a „VILLE“ je skratka anglického slova „VILLAGE“, čo v preklade znamená obec, čiže v plnom preklade Hniezdne. Jedným z rozhodujúcich dôvodov vzniku myšlienky vybudovať túto turistickú atrakciu bol dôležitý objav najstaršieho zachovaného liehovaru na Slovensku postaveného už v polovici 18. storočia.
 

BELIANSKA JASKYŇA

Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.
 
Nachádza sa neďaleko obce Tatranská Kotlina, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier, vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške 890 m n. m., čo je asi 130 m nad hladinou riečky Biela. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený. Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia Július Husz a JohanBritz. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský.
 
Sprístupnená bola za veľkých ťažkostí v roku 1884. Elektrické osvetlenie jaskyne zaviedli už v roku 1896, to je 12 rokov po objavení žiarovky.
 
Z celkovej známej dĺžky 3,5 km je verejnosti sprístupnených 1 135 m, s výškovým rozdielom 112 m. Je zaujímavé, že okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, čím by vzrástla atraktivita jaskyne. Tieto pokusy boli aj pomerne úspešné, veľmi sa však pritom poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
 

KEŽMAROK

Kežmarok je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš.
V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický artikulárny kostol a Evanjelické lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) sa stali v roku 1985 národným kultúrnymi pamiatkami. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z Uhorska, ale aj širokého okolia. Medzi nimi mnohí významní literáti ako Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, JovanSterija-Popovič, Lazar Lazarevič, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola; maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský; lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander; geografi a historici Dávid Fröhlich, Juraj Buchholtz (1688)mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec a ďalší.
 

NOWY TARG

Jedno z najnavštevovanejších miest Poľska slovenskými turistami, hoci len nákupnými, nákupné trhovisko a mesto NowyTarg, je v predvianočnom období v hľadáčiku ľudí z Oravy, aj z širšieho okolia Tatier. Nájsť ho vôbec nie je ťažké.
   

Návrat na obsah